O názve
Kukkonia
Kukkonia je bájnym názvom Žitného ostrova, ktorý sa traduje od čias tatárskych vpádov.
Podľa legendy miestni obyvatelia napodobňovali kvákanie žaby, v miestnom nárečí nazývanej „kukkó“ (kunka červenobruchá), ako tajný signál na varovanie pred nepriateľom. Najmä v močaristých oblastiach pri ramenách Dunaja im tento zvuk pomáhal skrývať sa pred nájazdníkmi. Práve od tohto zvuku pochádza názov Kukkonia – meno, ktoré v sebe spája prírodu, múdrosť predkov a vynaliezavosť.
Prívlastok „Zlatá záhrada“ získala Kukkonia vďaka povesti o vílach so zlatými vlasmi, ktoré obývali jej vody, lúky a lesy. Opatrovali obyvateľov, chránili prírodné krásy a pri česaní svojich dlhých vlasov rozsievali do Dunaja zlatý prach. Dodnes sa hovorí, že zlaté zrnká ležia na jeho dne. Zlatá záhrada sa tak stala symbolom mimoriadne úrodného a bohatého regiónu.
Kráľovná víl, Ilona, žila v jazere víl ukrytom medzi ramenami Dunaja. Podľa povestí sa často premieňala na labuť a plávala po hladine rieky, zatiaľ čo jej spev sa niesol ponad trstiny. Pomáhala tým, ktorí sa v spleti vôd ostrova stratili – nakŕmila ich, napojila a ukázala im cestu. Pastierom vyvádzala zatúlané zvieratá z močarísk a rybárom dopomohla k bohatému úlovku.
Keď sa víly rozhodli opustiť kraj, víla Ruženka nechcela odísť. A tak ju kráľovná Ilona premenila na biele vodné lekno. Odvtedy kvitne v tichých ramenách Dunaja ako živý odkaz lásky, nehy a oddanosti regiónu. Ostatné víly sa premenili – na lúčne kvety ako nezábudky, fialky, konvalinky či maky. Preto sú dnes žitnoostrovské lúky také rozprávkovo krásne.